život bulimičky

11. května 2012 v 22:28 | STELA
Keď si to tak dnes uvedomujem, naozaj som poznala všetky hajzle naširoko - naďaleko. A nielen z toho pohľadu, akej farby majú sedaciu dosku, či sú čisté alebo udržiavané (to mi bolo totálne ukradnuté - vtedy). Pohľad na zvracajúcu dievčinku asi nikomu nie je príjemný. Ani jej samej, lebo už stratila pravdepodobne všetky zvyšky dôstojnosti.
Poznala som detailne záchody v blízkej aj vzdialenej rodine, v reštauráciách nášho mesta, v rýchlych občerstveniach, v hypermarketoch, no proste asi všade, kde bol ku záchodom voľný prístup.

Ako spoznáš bulimičku?
Na prvý pohľad niekedy ťažko, keďže nie každá bulimička musí byť zákonite superštíhla. Keďže určitý obsah žalúdka nevyvráti a z toho sa živiny vstrebú, nemusí to znamenať vytŕčajúce rebrá. Dokonca sa u nich môže striedať deň "obžerstva", kedy zládujú totálne všetko, dajmetomu si pospia, zase zjedia, čo to dá, no nevyvrátia - a deň zvracania, kedy jedia, zvracajú, jedia, zvracajú a tak dokola a síce zaspia ale až v noci a celkom vyčerpané. Bulimička teda môže vyzerať "celkom bežne" ale aj celkom vychudnuto (to bol môj prípad, lebo ja som permanentne zvracala a nič som nezálohovala. Všetko muselo ísť von!)

Ale, nejaké znaky, podľa ktorých by ste mohli bulimičku identifikovať, možno spoločne nájdeme:
›› Ako som naznačila, smrdia jej ruky po zvratkoch. Respektíve, dva prsty - ukazovák a poprípade aj prostredník dominantnej ruky. Pozor, toto však nemusí platiť, keď už je natoľko vycvičená, že sa len predkloní, zatlačí na brucho a všetko ide von (áno, aj môj prípad). Vtedy prsty ostávajú čisté.

›› Na záchode sa nemusí vôbec zdržovať extrémne dlho, ako si niektorí mylne myslia. Mne na vyzvracanie stačili tak 4 sekundy. A to som mohla zjesť naozaj kvantum jedla. Bola som fakt profesionálka :)

›› Po použití toalety použije osviežovač vzduchu a dá si echt bacha na to, aby záchodová misa neniesla žiadne stopy toho ohavného činu. Čiže, zakaždým môžete počuť, ako používa kefu na WC. Viackrát denne. Je jedno, či si myslíte, že je na veľkej alebo na malej. Použije ju takmer vždy.

›› Okamžite sa odprace do kúpeľne, zahladiť všetky stopy. Veď, čo keby niekto od nej chcel, aby naňho dýchla? Umyť zuby (aj niekoľkokrát), umyť ruky (ešte viac krát), prefackať sa po tvári, skontrolovať vlasy, či náhodou nejaké zvyšky zvratkov neostali aj tam, dve kvapôčky parfému (alebo čohokoľvek voňavého) za každé ucho, pokojný výraz tváre (akože nič) a ideš.
›› Bulimička môže počas jedla vypiť extrémne veľa tekutín. Ja som to tak robila, ľahšie sa to zvracia. Po vyvrátení obsahu žalúdka som sa išla napiť znova a ešte raz vyvrátiť zostatok. A znova napiť. A znova vyvrátiť. Ak to dobre počítam, niekedy som sa po najedení aj tri krát "vyspovedala", nech naozaj nič nemá šancu odovzdať mi živiny.
›› Extrémne zvracanie sa odzrkadlí na zdurených slinných žľazách pod ušami na krku, dajú sa ľahko nahmatať a sú viditeľné voľným okom. Oči po zvracaní sú červené a opuchnuté, po 5 až 10 minútach však už nič nespozorujete. Na tele sa zvýrazní ochlpenie, je to asi spôsobené hormonálnymi zmenami alebo tým, že telo sa "obaľuje", lebo má málo tuku. Viditeľné je to najmä na tvári, kde nájdete jemnučké chĺpky na lícach. Predtým tam nijaké neboli.

›› Bulimička sa pri jedle tvári naoko uvoľnene, no cítiť vnútornú nervozitu, ktorá stúpa každým sústom. Nervózne do seba hádže celú porciu, ak môže, pridá si, potom si ešte niečo doloží, odždibne si z iného, v kuchyni sa ešte dotlačí...keď už to má stáť za to, tak nech je žalúdok plný do prasknutia. Potom už len čaká na vhodný okamih, kedy sa bude môcť vyzvracať.

›› Ak si niekto myslí, že sa pôjde schovať na záchod okamžite po dojedení, je to omyl. Niektorí ľudia, ktorí majú podozrenie, že majú takú babulu doma, striehnu tak asi 2 - 5 minút a keď sa nič neudeje, povedia si, že je všetko v najlepšom poriadku. Vyvediem vás z omylu. Krásne vyprázdniť žalúdok sa dá aj polhodinu po dojedení. Tak.

›› Bulimička veľmi rada varí. To je už celkom známa charakteristika, ja však vysvetlím, prečo. Lebo sa dá popri tom zjesť obrovské kvantum potravy. Ste v kuchyni, v centre diania, nikto vás nestráži (keď chceš, tak navar, ja si zatiaľ odskočím alebo niečo porobím...). Za pol hodinu máte polievku a prvú kládu jedla v sebe. Na záchod a pokračujeme. Za pol hodinku sa dusí mäsko, vy koštujete, dojedáte, prejedáte sa a opäť záchod. Potom ryža lebo zemiaky, keď sú hotové, zjete pol hrnca, k tomu kečup, tatarka, salám z chladničky, keď už sme v chladničke, tak puding so šľahačkou, uhorka, konzerva kukurice, surové párky, nikto ešte stále nie je doma, takže záchod. Varíte druhú várku zemiakov. Asi takto rada varí bulimička. (Je fakt, že aspoň nejaké pozitívum sa v tom dá nájsť. Naučila som sa celkom obstojne variť a dochucovať jedlá)

›› Jedlo vo svojej izbe, tajné zásoby v skrinkách, s tanierom vo svojom "kľude", to je celkom bežný postup. Rodičom sa zdá, že si dcéra nesie do izbičky jeden krajček chleba s maslom a ani netušia, že za dverami sa odohrá malé obžerstvo. Horalky, rohlíky, sušienky...čokoľvek, ale hlavne veľa. (Spomínam si, že keď už nebolo čo, jedla som suchú strúhanku. Fuj, aj teraz mi je zle pri predstave, ako sa mi lepila na hrdlo. Bolo mi to ale jedno.)

›› Lezie to hovadsky do peňazí. Bulimičkin nákup vyzerá asi takto: jedno cez druhé, rodinné balenia, na ktorých sa dá ušetriť a potraviny, ktoré sa dajú šrotovať ešte cestou z obchodu. Len nech je toho čo najviac. Cesta bulimičky domov vyzerá asi tak, že pred dverami bytu už je pol nákupu fuč, doma dotlačí zvyšok a potom to vyvráti. V hajzli spolu s jedlom je aj riadna sumička za nákup. (Moji rodičia si najprv mysleli, že som narkomanka. Že vreckové miniem najprv na dávky a potom si ešte pýtam.)

›› Po zvracaní majú baby často zlú náladu, lebo opäť zlyhali.
Anorexia s bulímiou sú veľké kamošky, niekedy navštívia dotyčnú súčasne a striedajú sa, ktorá z nich dlhšie vydrží a ktorá má viac síl. Odhaliť ich je pre vás veľmi náročné (práve pre tie komediantské črty anorektičiek a bulimičiek). Pre dievčatá je to však niekedy najposlednejšie zbožné želanie, aby už na to konečne niekto prišiel. Rodičia však bývajú (ako to už dnes chodí) tí poslední, ktorým to docvakne.
Bulimičky sú majsterky, ale naozaj majsterky vesmíru v kamuflovaní. Zožeriete im všetko aj s navijákom, ak neviete, čo vlastne hľadať.

Ak vám na nich záleží, hľadajte. Nie s hnevom a srdom ale s kľudom, láskou a pochopením. Bude to pre všetkých jednoduchšie prežitie tohto strašiaka.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama